Výrazný talent divadelnej scény a filmu známy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dnes je riaditeľom
najstaršieho divadla na Slovensku, Divadla Aréna. Aréna provokuje svojím repertoárom, čo považuje za hlavnú úlohu divadla.
„Umenie je pokus. Ja si myslím, že je dôležité pokúsiť sa niečo urobiť aj za cenu, že to nevyjde. Ak človek robí vždy to, čo vie, čo je zabehané a v čom je dobrý, tak sa nedostane ďalej. Našou úlohou je všetko spochybniť a porušovať konvencie. Každá pravda je otázkou diskusie.“
OCENENIE
4. ročník Beckovského slnka sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére. Aj keď nás celé poobedie sprevádzalo daždivé a veterné počasie, tesne pred programom sa nám ukázalo Beckovské slnko, a tak sme si spolu s hosťami mohli v pokoji a pohode mohli vychutnať večer venovaný výnimočnému človeku - Jurajovi Kukurovi.
Moderátor Juraj Bača sa postaral o dobrú náladu hneď od začiatku. Ako sám priznal, aj preňho to bol výnimočný večer, keďže je preňho pán Kukura obrovskou inšpiráciou. To, že kedysi ocenil jeho talent ho veľmi „nakoplo“, a preto si Juraj veľmi vážil príležitosť byť súčasťou tohto podujatia.
Krv v žilách nám rozprúdila skupina The Backwards hitmi od The Beatles, ktoré pán Kukura tak miluje. Ako vždy, program bol prichystaný podľa toho, čo má náš ocenený rád a sme šťastný, že sme opäť trafili do čierneho.
JURAJ KUKURA
Juraj Kukura sa narodil v Prešove. Svoju kariéru začínal už ako študent stavebnej priemyslovky v roku 1966, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Tri gaštanové kone. Po ukončení priemyslovky úspešne absolvoval aj VŠMÚ, odbor herectvo u Jozefa Budského v roku 1973. Začínal v Divadle na Korze, kde sa zhostil hlavných rolí napríklad v predstaveniach Adam Šangala a Straty a nálezy.
„V Divadle na Korze sme sa stretli s Magdou Vášáryovou, Milanom Kňažkom, Maťom Hubom či s Milošom Pietorom. Boli sme generáciou, ktorá rovnako cítila. Mali sme generačný pocit a za čo bojovať. Bojovali sme za to, čo tu dnes je. Sme predstaviteľmi ľudí, ktorí si zachovali slobodu.“
Od roku 1971 sa stal členom divadelného súboru Novej scény a v roku 1976 prešiel do umeleckého súboru činohry Slovenského národného divadla, kde sa zapísal svojimi výnimočnými výkonmi v hrách Othello, Revízor, Kráľ Lear.
Život v exile: V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol Juraj Kukura bezdôvodne odsúdený na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok.
„Vždy som si myslel, že tu na Slovensku budú ľudia pyšní na to, keď budem reprezentovať túto našu generáciu a kultúru aj v zahraničí, a v tom som sa pomýlil. Mňa štát vyhodil. Rozdiel medzi emigráciou a exilom je, že v exile si nedobrovoľne. Myslel som si, že odchádzam na filmovačku, ktorú mi povolili, a o dva týždne sa vrátim, a už som sa vrátiť nemohol.“ Začiatky v exile neboli ľahké, ale vo všetkom nachádza niečo dobré: „Bola to pozitívna skúsenosť, pretože mňa a moju rodinu naučila sociálne cítiť, vážiť si veci, ktoré sa často považujú za samozrejmé.“
Začiatky v exile neboli ľahké, ale vo všetkom nachádza niečo dobré: „Bola to pozitívna skúsenosť, pretože mňa a moju rodinu naučila sociálne cítiť, vážiť si veci, ktoré sa často považujú za samozrejmé.“
Juraj Kukura bol angažovaný v Münchner Kammerspiele, neskôr v Deutsches Schauspielhaus v Hamburgu, kde účinkoval aj v inscenácii Molièrovho Lakomca v réžii svetoznámeho Jérôma Savaryho. Hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách ako Stadttheater Basel, Theater Bonn, Residenztheater München, Divadlo Komedie Praha, Činoherný klub Praha. „Snažil som sa vyberať si roly podľa kvality. Prijali ma tam medzi seba, s nimi som žil a filmoval, precestoval som 30 krajín s jedným seriálom, vždy sme v každej krajine strávili 20 dní, z toho filmovacích 10 a ten zvyšok v najlepších hoteloch, čo som si ako priaznivec hotelov veľmi užíval.“
V nemeckom prostredí sa presadil aj vo filme a v televízii: Via Mala (1985), Otto – Der Liebesfilm (1992), Workaholic (1996), Das Sams (2001) Dedičstvo Guldenburgovcov (1987), Hotel Paradies (1990), Šťastnú cestu (1992), Klinika pod palmami (1996) atď. V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre slávny film Stevena Soderbergha.
Po roku 1989 sa postupne vracal na domáce filmové plátna a obrazovky. Stvárnil titulnú postavu v Jakubiskovom filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), s Jozefom Kronerom si zahral v televíznom filme Cudzinci (1992) a v mnohých ďalších. Za televízny film Voľnomyšlienkar (2001) mu bola na festivale Art film v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric. Hosťoval v prestížnych pražských divadlách ako Divadlo Komédie a Činoherný klub. Od roku 2002 je Juraj Kukura riaditeľom najstaršieho divadla na Slovensku, Divadla Aréna. Aréna provokuje svojím repertoárom, čo považuje za hlavnú úlohu divadla.
"Pokiaľ si ste istý, nemôžete byť výnimočný. Musíte ísť do neistoty a byť presvedčený, že to vyjde."
„Umenie je pokus. Ja si myslím, že je dôležité pokúsiť sa niečo urobiť aj za cenu, že to nevyjde. Ak človek robí vždy to, čo vie, čo je zabehané a v čom je dobrý, tak sa nedostane ďalej. Našou úlohou je všetko spochybniť a porušovať konvencie. Každá pravda je otázkou diskusie. Myslím si, že túto úlohu Divadlo Aréna spĺňa.“
V roku 2003 vznikla na pôde divadla z iniciatívy Juraja Kukuru Detská Univerzita Komenského (DUK), Cieľom tejto detskej univerzity je podporovať u detí kritické myslenie, schopnosť vnímať svet v súvislostiach, vytvárať priestor na diskusiu a na experiment a vyvolať u detí záujem o ďalšie vzdelanie. DUK je súčasťou európskej siete detských univerzít EUCU.NET. Divadlo Aréna je obľúbené aj kvôli priamym prenosom z Metropolitnej opery v New Yorku Met Opera Live HD, jazzovým koncertom a Ultimátnemu kinu Aréna.
Na doskách Divadla Aréna sa Juraj Kukura predstavil aj ako herec v inscenáciách Koza alebo Kto je Sylvia, Rodinná a Komunizmus. Koza a Rodinná slávnosť boli s úspechom uvádzané v Činohernom klube Praha. Za postavu Martina v Koze bol Juraj Kukura ocenený cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.
Za hlavnú rolu v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi získal prestížnu cenu Divadelných novín za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015. Okrem toho bol za postavu Fiodora Karamazova nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie, na Cenu divadelnej kritiky 2015 udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo a v tomto roku vstúpil aj do Siene slávy ako Osobnosť televíznej obrazovky. V októbri 2017 v rámci osláv 99. výročia vzniku samostatného Československého štátu prevzal z rúk českého prezidenta medailu Za zásluhy. V roku 2018 sa nám na televíznych obrazovkách predstavil ako inšpektor Max, kde exceloval a pobavil celé Slovensko aj Česko.
Juraj Kukura patrí k divadelným aj televíznym hercom obľúbeným u slovenských i nemeckých divákov a so svojom manželkou Táňou žije striedavo v Hamburgu, Bratislave a v Prahe. Má syna Filipa, ktorý sa už ako 38-ročný stal profesorom na Oxforde a jeho meno je celosvetovým pojmom na poli fyzikálnej chémie.
Ako sám hovorí: „Život herca je ako každý iný. Okrem samoty, ktorá sprevádza každého, kto sa rozhodne v živote niečo dokázať, lebo taký život je spojený s hotelovými izbami a s krátkymi kamarátstvami. Ja mám za sebou 150 produkcií v zahraničí – každú v inej krajine, v inom hoteli.“
BECKOVSKÉ SLNKO 2018 NA FOTKÁCH
SPONZORI A PARTNERI
Veľká vďaka patrí sponzorom, ktorí sa rozhodli našu akciu podporiť a bez ktorej by sme nemohli náš projekt zrealizovať.
Vážime si každý druh pomoci. Sme šťastní, že mnohí sponzori každoročne prijímajú naše pozvanie a osobne sa stretávame na našom podujatí.
Ďakujeme im aj za to, že aj oni tvoria výnimočnú atmosféru každého ročníka.
